utorok 22. novembra 2011

Sníčky sníčky


Sníčky sníčky
Zas ulietli
A také boli krásne
Každý jeden
Vydal by hneď
Za dlhé krásne básne.

Přej a...


Přej a bude ti přáno
Povedal Stanko vhodne
A ja vhodne spomeniem si
Ak ma dačo bodne


*                    *                 *


Drahé moje deti
Všetky ako ste
Nermúťte sa, že to letí
A nevieme kde
Sme len bodky vo vesmíre
Avšak úžasné
Šľachetné a veľkorysé
A vždy statočné

,,Jedného dňa iste vstúpiš
bude miesta do sýta
pre teba a tvojich milých
pravdaže aj pre psíka“

Drahé deti, nebojte sa
Nikdy, hej?
Vaša mama posiela vám
Z energie posvätnej.

Obsah s formou


Obsah s formou to je sväté
Verušinka, Veruška
Nechaj vety neodeté
Keď nevieš čo klasika
*         *                *
Chmáry hore
Chmáry v srdci
List sa vrátil, nezbedník,
Telefón tiež nezazvonil,
Nemá na mňa čas už nik

Choď pomaly nezabi sa


Choď pomaly nezabi sa
Nestrať z oka cestu
Ohliadaj sa, či skôr nie
Aby´s došla k miestu

Tam kde určené je
Človek nevie presne
Len maj dobrý pocit v sebe
Pri srdci svojom tesne

Hoja hoja


Hoja hoja, dievčinka moja
Odišiel čas lúčnych hier
Nohy ťažšie dvíhajú sa
Iba myseľ tej je –hej-
Lieta, skáče po nebesá

Drahý pane profesore


Drahý pane profesore!
Lásky vaše milé, skoré
Ostávajú ako hlas nebeský
Iba šaty majú nové
Svet je malý
Kozmos veľký
A my sme iba bodky v ňom
Vďaka vám za tú chvíľu
Čo mi priniesla knihu milú
Ach, aké oblaženie!
Tie skromné slová,
V ktorých je to dobré, čo trvá
Vďaka vzácna za kresbičky
Ivanky a Soničky
Andrejovi špeciálne
Za premenu antiky
(-predsa vstúpiš-)

-Vaša inšpirácia stále živá-
-ďakuje

Veronika Brody-ová

Miami, júl 2011
-  Boh žehná-

Daj mi bože


Motto: Veronika – A predsa vidím a cítim


Daj mi bože dobrú slinu
A tú energiu
Bez ktorej sa nik nepohne
U nás, ni z vesmíru

Daj mi chlebík, čo už neni
Od nášho pekára
Ani apík tu už neni
Nemám viac lekára

Aký dátum to dnes máme
Zase je deň navyše
V tomto roku ako známe
Že tu niečo kolíše

Ach, proroci prorokujú
Ale vedci tiež pracujú
Troška pohnú božou hlavou
Čo sa dá, to zreparujú

Ani pierko na písanie
Nejde ako včera
Nový záver, nový obzor
Firma vymyslela

Teraz bolo pol deviatej
Už je zase celá
Čas letí a nevráti sa
Jako strela z dela

*            *               *

Či vás v skutku nezočím
Lány moje rodné
Orech, lipa, vietor, dym
Mestá či splavy vodné

Stromy toľme pamätajú
Guliek i šepot perí
A vzduch celý čas perlí
Keď sa zvesti znásobujú

Dobre tým, čo pamätajú
jak zub času cerí,
Tím čo myslia na druhého
Jak zákon nám velí
 *              *                  *

Samushka keď bola malá
Rodičia ju vzali v svet
Okolitý i vzdialený
Aby mala dobrý vzlet


Bratislava moja rodná
Helinkine Piešťany
Budapešť Viedeň, Londýn
Dneská sú len dokumenty

Fotky, fotky, zase fotky
Už ich nieto kde len dať
Dieťa sa ver nepamätá
Ni jej otec ani mať
 

*                     *                  *
Ešte toto, ešte ono
Vajíčko a liek
Keď všetko už upraceme
Môžeme aj mrieť


Čas čo letí oproti


Čas čo letí oproti
Je mi veľmi vzácny
Hrmí, rúca stromiská
Do dna ma pije
Vybíja ohniská

Ozajstná miera žitia môjho
Čo som dostal a čo dal
len minimálny úplatok
Som vo vrecku uschoval

(Odpustenie nie je žiadne
aní božia úľava
musia do dna vypiť kalich
čo iné zostáva).

Tak to bolo tak to je


Tak to bolo tak to je
Že ruka ruku umyje
Susedka k susedke ide
A človek s človekom sa zíde


Nemám ja tu susedôčku,
Zato cítim všetkých, ach,
Krivých, tučných, bielych, čiernych
Dietky hladkám po lícach


*                       *                       *

Nevďačná som prišelkyňa
Srdce mám tam inde
Kde mi bračok, dcérka, vnúčik
Udržujú rodný púčik

Tu v dome som  občas kritik
Môj muž zlepšovateľ
Hláskom nežným, lebo mlčí
Je bohom poslaný anjel

Keď ma našiel povedla mi
,,Ja budem len tvoj“
ako Tinke potom Rony
,,Chcem Ťa poznať, anjel môj“

Tak to bolo tak to je

Tak to bolo tak to je
Že ruka ruku umyje
Susedka k susedke ide
A človek s človekom sa zíde


Nemám ja tu susedôčku,
Zato cítim všetkých, ach,
Krivých, tučných, bielych, čiernych
Dietky hladkám po lícach


*                       *                       *

Nevďačná som prišelkyňa
Srdce mám tam inde
Kde mi bračok, dcérka, vnúčik
Udržujú rodný púčik

Tu v dome som  občas kritik
Môj muž zlepšovateľ
Hláskom nežným, lebo mlčí
Je bohom poslaný anjel

Keď ma našiel povedla mi
,,Ja budem len tvoj“
ako Tinke potom Rony
,,Chcem Ťa poznať, anjel môj“

Máme obraz Masaryka


Máme obraz Masaryka
hneď pri dverách
pripomína dobré časy
chudákom v Beskydách

Aj v Karpatoch mali školy
Chodili tam radi
Učitelia českí boli
Ale kamarádi

*              *               *

Bože, koľko mien mi chodí
Po tej mojej have
Ak si mám zas jedno vybrať
Nespravím to hrave

*               *                  *

Dávno bolo čo je preč
Nevracaj ta myseľ
Radšej počuj čo je reč
A to, čo má zmysel

*              *                  *

Ďakujem Ti ,Alenočka,
Za tú dobrú službu
Vystaviť na internete
Jednu starú dušu

Cesta je to nie krátka:
Odo mňa k Helguške,
Tá dá papieriky Tinke
Ona ich odskenuje
Martinke a tá zas prinesie Olinke

Drahá moja Tinka


Drahá moja Tinka
Tak nam ten čas tik-ká
Zasa jeden rôčik ďalej
Vínka do pohára nalej
Kráčaj vzpriamene!
Si úžas nad úžasy
Múdra, dobrá,
Srdce plné krásy
Boh Ťa obdaril- a Ty
Si zmnožila
Je to vlastná sila
Čo ťa tak spevnila
Kdekoľvek ideš
Kráča Anjel v Tebe-
Nikdy sa neboj nermúť
Stoj pevne a statočne
Boh Ťa žehná, Duša moja
          Som Babinka ,,only“ Tvoja

Čas čo letí oproti


Čas čo letí oproti
Je mi veľmi vzácny
Hrmí, rúca stromiská
Do dna ma pije
Vybíja ohniská

Ozajstná miera žitia môjho
Čo som dostal a čo dal
ten minimálny úplatok
Som vo vrecku uschoval

(Odpustenie nie je žiadne
aní božia úľava
musím do dna vypiť kalich
čo iné zostáva).

Prečo Ťa má Maťko


Prečo Ťa má Maťko,
Čas tak rád
A dostáva sa Ti
Na sto krát
Viac a viac
A ešte zas
Aby bol z Teba
Úrodný klas
Ty zo zrnka
Čo máš, vieš rozdať a zmeniť
Na hlahol zvonov
Cez celý zenit

Veky vekov čo nás hnali


Veky vekov čo nás hnali
Od ničoho k troške
Napokon sa svet pošmykne
 na malej žabej nôžke
*              *               *
Kde si moja maminečka
Kde si moja drahá,
Noc sa blíži a ja na svete
Cítim sa tak sama

Študovali aj keď nie


Študovali aj keď nie,
Počítač ich zachraňuje
Sny sa dnes nezvyknú plniť
Nové sú už sekvencie

Pravdy sveta prirodzené
Hovoria len na okraj
Stopy voda  popremyje
Bože, len nám pokoj daj

Kde sú krásne krokodíly
Monetee s mláďatami
Kde sú rybky také živé
Žabky žijú za tmy

Na jazere kačky plujú
Žltučké a hnedé
Chlebíka im hotuj svete
Nevieme čo bude

Vodičenka, vodičenka,
Ach, pramienok horský
Čistí ťa dnes elektrika
By ťa bolo dosti
*                       *                         *
Moje vnučky veľmi slávne
Talenty ver všetky
Čo len chytia rukou, umom,
Dar je to nebeský
Iba cez svet nepresvitá
Tak ľahko tá sláva
Ani jedna nežaluje
Že je to otrava

Boje strelby


Boje strelby a úklady
Vždy ich bolo veru dosť
Človek ku človeku chodí
Nechápe že je len hosť

Ty sa ani nezamýšľaš
Povinností nadostač
To je dobre, dieťa drahé,
Tak si a ostaň
Na veky vekov.Amen

Maminkine riekanky


Myseľ, slová, všetko pláva
Do božej oblohy,
kde sa zmení
Ľudská sláva
 na drobné mince
z  vody

Otázky čo nás trápili
Odkiaľ som a prečo
Prečo stromy, prečo vetry,
Vody a smrť prečo

Maminka má veršovanky


Maminka má veršovanky
Veľmi rada
Dnes už kritik nemá
Šancu
Ani miesta v novinách
Môže iba s vetrom spievať
To milené ach –ich-ach

Skoro ráno som dnes vstala


Skoro ráno som dnes vstala
Svetlá svietia do tmy
Aha, včela, načo je tu
Netúži za kvetmi

A ty muška muškovatá
Z čoho sa ty vyliahneš
Si len bodka bodkovitá
A naraz ňou pohýbeš

Zelenajú lístky počas celého roka
Padnú dole   a zas vypučia
Ako kvety dobrej vôle
Žlté farby modré biele
Oranžové fialové

*              *              *

Každý rok ich sem poslali
Vedci zo strán sveta
Obsypaný strom vtáčikmi
ruže viac nesvietia

Orkán zmietol do jazera
A chýr šel do sveta
Vtáčky, vtáčky nechoďte viac
Kde hynú zvieratá

*               *                *
jedna dcérka chodí autom
druhá autobusom
každá má čo si vybrala
rozdielnym luxusom

*                *               *
Pomaly, ovečky
Tu vás nikto nezná
Iba v hlávke mojej
Bača spieva
Bez dna.

Limbora, limbora-
Ešte si limbora-
Apík ťa miloval
Keď šiel kolo dvora...
Padajú oriešky, biele orieščatá
Ľudia sú však iní
Aj tie turčatá...


Telka a tie rôzne pletky
Čo spájajú svety
Obraz, zvuk k vám hneď doletí
V sekunde ste v sieti.

*                  *                  *
Amerika, Amerika,
zem strýcov a otcov
Bola si sen, Amerika,
so zlatým koncom

Dolárik bol vo vzduchu
Pokiaľ nebol ťažký, zloduchovia
Naplnili svoje veľké tašky.

Ach, čo potom, dneska všade
Zmeny sú už trendy
Viac nebude ako bolo
Dobre či zle niekdy

Tá zlatá Amerika
Dneska je už iná
Skúšaná aj dobytá
Ale predsa Amerika

*                *               *

Slnko, slnko čo nám robíš
Dosiaľ život dávalo si
Teraz lávu rozhadzuješ
Nič nebude do misy.

Ak naozaj máš už končiť,
Teda vďaka buď
Nesmrteľnosť nie ti daná
Ty tiež si vagabund

Ešte sme však zatiaľ tuná
V sieti ľudských starostí
O vodu vzduch a potravu
Dokedy sa ich zhostím

*                 *                 *
Kamaráti z obrazovky
Vedú skvelé boje
Držím palce, strieľam góly
Aké šťastie moje

Spoločnosť dá supermarket
Aj v Publixe býva
Dobrá káva bez čiašnika
Bez vína či piva

*                    *                        *

Babinka moja, povie mi Tinka
A v srdci je svetielko čo mi zablinká
Nevolá ma často, veď nemá kedy
Ale keď sa stane som v siedmom nebi
Ale keď zavolá,
Som v siedmom nebi

*                     *                            *

Neviem čo ma toľmo tíska
ku detičkám mojím
Dušu by som dala za ne
Sú ,,pod obojím“


*                           *                    *


Dýnom dánom idem s pánom
Do ďalekého sveta
Prídem na kraj oceána
Cesta uzavretá

Osvietil ma dobrý duch
Ktorý v ňom prebýval
Pokojný hlas, v očiach jas
A myšlienok príval


*                      *                  *


Život je len kaleidoskop
Čo sa stále krúti
Hneď doprava potom zľava
Či do diery rúti

Tak je cesta aj pre DNA-u
Celkom otvorená
Pohli jej tielkom výskumníci
Už nie je strnulá

Nič už nie je navždy platné
Či pred´s nejaké Pravdy
Zdá sa však že emócie
Žijú kdesy navždy

Či skôr v mysli zakotvené
To nebude jasné
Vždy necháme dvierka zvonku
Kým svetlo nezhasne

pondelok 21. novembra 2011

Moja mama píše mame Borisa Filana


Moja mama píše mame Borisa Filana:

Baby, drahá Baby,
Tvoj synček stále vábi
Uletieť s ním v diaľnu diaľ
Aj do miest len opodiaľ

A tých ľudí čo sa hmíri
Zdá sa, že sú tu vo chvíli-
Sebatrýzeň- je mu dané
Humor volá ,,vypredané“

Prestrieľal sa srdcom ,,Gurmán“
Aby všetky dary sveta
Nadžgal do kníh
Cez vlastné sitá

Bože, ten má fantáziu
Usilovnosť i mániu
Všetko vidieť vedieť zohnať
Do litery, do kníh vopchať

Nehorázne lieta, nič so všetkým splieta
Rozhrabáva a ponára sa
Nech sa teší jeho chasa
Nemá jazyk inotajov
Raduje sa aj keď smúti
Že všetko ešte nezdolal
Nevidel a nevysnoril
Život krátky nebodaj

V spleti šťastia opojenia
Šúla svoje ,,gorálky“
Dni aj noci nabité sú
Najkrajšie však zaránky.

Čisté všetko v podstate je
Lebo také sitko má
od mamniky do vienečka
Vše zdedil tvoj Otoman

Vďaky vďakov tu z tej diaľky
Floridskej poslednej,,čiarky“
Hneď za domom Hemingwaya
Končí jedna epopeja.

Drahá Baby,
Synček Tvoj vie vábiť
Ako chalan ako ,, magic“
Ako boží syn
Vie vravieť i v lufte zabiť
-žije všetko z jeho kníh.

22. august 2011, Miami  Tvoja Veronika
                                            Píš!!!

Čítam knihu


Čítam knihu, dieťa drahé,
Myslím na Teba
Či aj Ty máš otvorené
Oči do neba

Samuška,
Ty si muška
Čo mi lieta okolo uška
-huncútik
Má úsmevný kútik-

Boh mi doprial veľké šťastie
Vidieť vnučky dorastať
A dcérky zlaté, pohotové
Ruky k čelu prikladať.

Oči modré Helinkine


Oči modré Helinkine
Vždy sú vážne
Sotva iné
V duši jemná trpiteľská
Príliš vie, čo je neláska.

Prísna k sebe ach, a ako
Nemyslí tiež hneď dvojako
Denno denne berie bremä
A ťahá ho to malé žriebä.
 *                *                      *

Na retiazke striebornej kamienok vzácny


Na retiazke striebornej kamienok vzácny
Dala som vnúčatku
Časy sa zmenili, kamienok vzácny
Ostal pohodený dole v jej kasni
*                      *                    *
Bračok šumný, jemný, umný,
Chceli ti krk vykrútiť
Osud ťa však zachraňoval
Chorobou a útrapmi

Dnes si v kvete stále jarí,
Dievčencom tvojim sa darí
Aj psík ťa rád keď obrábaš
Na kopčeku raj záhrad

Ticho zasa ohrozuje


Ticho zasa ohrozuje
Preto píšem básničky
Duši veľmi smutno mi je
Nemám mamky mamičky

Máš ružové okuliare


Máš ružové okuliare
Nesmieš ich sňať dole
Lebo sa ti svet premení
 na kamenisté role

Ružové mám okuliare
Neviem ich sňať z tváre
Lebo by som videla
 život iba v škváre
Hlavičenka moja biedna
Prečo sa mi krútiš
A svet s tebou, celá izba
Kdeže ma to rútiš

Neviem ako z toho bodu
Čo som si v ňom zľahla
Pamäť strácam
Nemám vôľu
A v hlave len žihadlá
*           *        *

Ach ty


Ach Ty, mužu, poď len domov,
Máme spoločný,
Desať rokov čakali sme
Ten deň sviatočný

Ty si tá, čo hľadám
Povedal si zčista, jasna
Ani si nehádal, vedel,
Hoc nie som tak krásna

Aj vnúčatku povedal jej:
,,chcem ťa poznať, anjel“
A po čase tiež prišiel deň
Hudby tanca na nej

Všetci sme tu ako jeden


Všetci sme tu ako jeden
Nemáme viac tajnosti
Koldokola ľúbosti len
 strachu do sýtosti

Hodinky však utekajú
Sledujem ich pochod
Normálne je všetko inak
Nepríjmame prechod

Futbal frčí, atlét beží
Lopta lieta do siete
Detský smiech
Pri srdci hreje
Nehľad na hlad obetí

Slnko slnko


Slnko slnko, čo nám robíš
Dosiaľ život dávalo si
Teraz lávu rozhadzuješ
Nič nebude do misy

Ak naozaj máš už končiť
Teda vďaka buď
Nesmrteľnosť nie ti daná
Ty tiež si vagabund

Ešte sme však zatiaľ tuná
V sieti ľudských starostí
O vodu, vzduch a potravu
Dokedy sa ich zhostím

Maminkine riekanky


Myseľ, slová, všetko pláva
Do božej oblohy,
kde sa zmení
Ľudská sláva
 na drobné mince
z  vody

Otázky čo nás trápili
Odkiaľ som a prečo
Prečo stromy, prečo vetry,
Vody a smrť prečo

Tinka


Drahá moja Tinka-Minka
Ty naša Pupinka
Tešila si moju dušu
Čiernu ako smola
Keď bez správ z Key West
Tie dlhé chvíle bola.
Ty však Anjel rodiny
Zmiernila si trpké hodiny
Drahým hlasom speakra domu
V tej diaľke
Na Floridskej
Poslednej čiarke
Vďačná babinka

Maminknine veršovanky


Maminknine veršovanky
Majú všetci radi
Vravia mi že sú namiesto
dobrej čokolády
*       *         *
Veršovanky, veršovanky,
Kdeže ste sa vzali
V hore ste nenarástli,
Rodíte sa v jari

Vzduch prečistý, duša doma
Vietor zradne fúka
Čo prináša nič dobrého
Zostať treba dnuká