Bez ladu a skladu

Haló, volá Veronika z Ameriky

utorok 22. novembra 2011

Choď pomaly nezabi sa


Choď pomaly nezabi sa
Nestrať z oka cestu
Ohliadaj sa, či skôr nie
Aby´s došla k miestu

Tam kde určené je
Človek nevie presne
Len maj dobrý pocit v sebe
Pri srdci svojom tesne
Zverejnil Martina o 7:20
Odoslať e-mailomBlogovať!Zdieľať v sociálnej sieti XZdieľať v službe FacebookZdieľať v službe Pinterest

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Novší príspevok Staršie príspevky Domov
Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom)

O mne

Martina
Zobraziť môj úplný profil

Archív blogu

  • ▼  2011 (32)
    • ▼  novembra (32)
      • Sníčky sníčky
      • Přej a...
      • Obsah s formou
      • Choď pomaly nezabi sa
      • Hoja hoja
      • Drahý pane profesore
      • Daj mi bože
      • Čas čo letí oproti
      • Tak to bolo tak to je
      • Tak to bolo tak to je
      • Máme obraz Masaryka
      • Drahá moja Tinka
      • Čas čo letí oproti
      • Prečo Ťa má Maťko
      • Veky vekov čo nás hnali
      • Študovali aj keď nie
      • Boje strelby
      • Maminkine riekanky
      • Maminka má veršovanky
      • Skoro ráno som dnes vstala
      • Moja mama píše mame Borisa Filana
      • Čítam knihu
      • Oči modré Helinkine
      • Na retiazke striebornej kamienok vzácny
      • Ticho zasa ohrozuje
      • Máš ružové okuliare
      • Ach ty
      • Všetci sme tu ako jeden
      • Slnko slnko
      • Maminkine riekanky
      • Tinka
      • Maminknine veršovanky

Následníci

Motív Jednoduché. Autor obrázkov motívu: Xaviarnau. Používa službu Blogger.